UČIŤ SA LÁSKE

Človek – jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého – nemôže nájsť sám seba v plnej miere, iba ak v nezištnom sebaobetovaní. (Gaudium et spes)

     Národný týždeň manželstva je už síce za nami, ale ešte počas neho sme sa našich tetušiek v dennom stacionári Fidea pýtali, aké bolo, alebo stále je ich manželstvo, ako zvládať prekážky a čo by odporúčali snúbencom pripravujúcim sa na manželstvo.

Ponúkame vám pár postrehov:

Mária, 68 rokov, 40 rokov manželstva

Vydala som sa z lásky za muža, ktorý nepraktizoval vieru. Najväčším darom pre mňa bolo, keď na sklonku života prijal s úctou a vďakou všetky sviatosti. Naučila som sa počas trvania manželstva, že je potrebné počúvať sa navzájom a mať veľkú trpezlivosť, ale aj toleranciu.

Františka, 54 rokov, 31 rokov v manželstve 

 Moje manželstvo bolo uzatvorené pred Bohom a je Bohom sprevádzané dodnes. Začiatky boli ťažké, obaja sme boli tvrdohlaví a to sme muselo odstrániť ako prvé. Naučili sme sa navzájom počúvať a tolerovať. Boh nám stále poslal do cesty nejakú udalosť, ktorá nás utvrdzovala v našej láske. Požehnal nám štyri deti a vtedy sme si už uvedomili, že každá prekážka musí byť zvládnuteľná, že zodpovedáme aj za naše deti. Vzájomná tolerancia nás sprevádza až dodnes. Za všetko čo máme ďakujeme Bohu.

Júlia, 40 rokov, 20 rokov v manželstve

Čo odkázať snúbencom, ktorí sa rozhodli vstúpiť do manželstva? Aby „nezdrhli“ hneď pri prvom probléme. Aby si pomáhali v každej činnosti, aj v tej, ktorá je prudko „ženská“ alebo iba „mužská“. Aby sa o všetkom rozprávali, ale naozaj o všetkom. Aby manželky (budúce) pochopili, že nemajú na čele „titulkovač“,  takže musia mužovi konkrétne povedať, čo chcú (muži nerozumejú medzi riadkami). Aby spolu s manželmi ľúbili aj ich rodiny, aj keď je to niekedy ťažké, no nič nie je nemožné. Aby nikdy v živote neprekročili takú pomyselnú čiaru, čo sa týka úcty jedného k druhému. A aby sa do svojho manžela, či manželky zaľúbili každý deň znova a znova.

M., 55 rokov, 34 rokov v manželstve

Najprv sme sa učili žiť s manželovou rodinou. Bola to určite skúsenosť, ako sa prispôsobovať cudzím ľuďom a cudziemu prostrediu. Potom prišiel čas, keď sme konečne ostali sami, bolo to úžasné. Žili sme jednoducho, ale nikdy sme nepociťovali potrebu zamerať sa na materiálne statky. Čo bolo zlé, to nás viac zblížilo. Všetky tie starosti nás viac posilnili a dodávali viac vieru a dobro.        

Lucia, 22 rokov v manželstve

Manželstvo je hrdinský čin, tak sa rozhodni byť hrdinom. Nezabudnúť prikladať každý deň „polienka lásky“ do vášho manželského ohniska. Vedieť odpúšťať a skúšať ako sa to dá, a nie ako sa to nedá. Deti sú ten najväčší zázrak a dar na tomto svete. Manželia nech si nájdu čas na seba, aj keď prídu deti („ísť na rande“ aj keď sú už manželia). Je dôležité vedieť sa obetovať … jeden pre druhého … pre deti. Pozývať Boha do stredu vášho manželstva, rodiny. Snažiť sa žiť sviatostný život. Čas strávený s manželom a deťmi nie je nikdy stratený čas. Rodina nech sa teší z každého dňa prežitého spolu.

Eva, 72 rokov

Odpúšťanie – odpustiť kým nezájde slnko…Vážiť si jeden druhého…Prijímať spoločne deti…Porozumenie.. Neprevychovávať, ale prijať jeden druhého taký aký je…Zodpovednosť Mladým: nech uprostred ich manželstva je Pán Ježiš a Mária a všetko bude v poriadku.

Jana, 58 rokov, 36 rokov v manželstve

Človek by mal mať pred svadbou oči otvorené, po svadbe by ich mal privrieť, aby sa nesnažil blížneho pretvárať na svoj obraz. Veľkou skúškou pre manželstvo sú choroby, strata zamestnania. V určitom období života by mal človek zvoliť priority. Dnešní mladí sa porovnávajú s inými, chcú mať všetko hneď aj za cenu zbytočného zadlžovania sa. Manželstvo je jedna obrovská tolerancia. Leukoplast na ústa, klapky na oči a na uši.

Valéria, 37 rokov v manželstve

S mojim manželom sme si na svadobné oznámenie vybrali citát od M. Quista: „Milovať znamená dávať sa.“ Boli dni nádherné i ťažké. Manželstvo je hlavne o komunikácii a porozumení. Nech slnko nezapadane nad vaším hnevom, preto sa snažíme si veci vyjasniť ešte pred spaním.
A máme zásadu: Nikdy sa nehádať pred deťmi. Veľmi nám pomohli aj duchovné cvičenia pre manželov, kde sme si uvedomili mnoho vecí, ktoré nám dovtedy ani nenapadli. Aj manželstvo musí rásť ako všetko: ako rastieme my telesne aj duchovne, ako rastú naše deti, ako rastie naša viera a aj naše vzťahy.

Nech všetkých snúbencov nech požehnáva Nebeský Otec.  

Ďakujeme všetkým za obohatenie a odovzdanie skúseností. Všetkým manželom, ale aj mladým ktorí sa na manželstvo pripravujú vyprosujeme veľa lásky a vzájomnej tolerancie. A pamätajte na jedno:

„Láska nie je čosi, čo sa dá naučiť, a predsa nie je nič dôležitejšie, ako sa jej učiť.“ (Ján Pavol II)